Mumio zlaté čisté 60tbl.
(14,29 € ks)
- zlepšuje imunitu
- dlhodobo chorým navráti silu
- odstraňuje zápaly
- urýchľuje hojenie zlomenín
- pri onkologických ochoreniach...
Kúpou tohto produktu môžete získať až
1
bod vernosti
.
Váš košík bude obsahovať celkom
1
bod
ktoré možno premeniť na poukaz
0,50 €
.
Zloženie:100% čisté mumio (očistené vodou od prímesí), 200mg v 1 tablete. Balenie: 60 tabliet. Nové balenie. Účinky: Antiseptické, veľmi posilňujúce.
Mumio je prírodný biostimulátor, ktorý sa oddávna používal v strednej Ázii a na východe k posilneniu zdravia. Očistené od prímesí má Mumio čiernu farbu, na povrchu je lesklé, konzistenciou sa podobá asfaltu a má horkú chuť. Pomerne rýchlo sa rozpúšťa telesným teplom (na dlani), je ľahko rozpustné vo vode, ale v liehu nie.
Z chemického hľadiska je Mumio prírodná zmes organických a anorganických látok. Skladá sa z 26 stopových prvkov, 10 oxidov kovov, aminokyselín, steroidov, fosfolipidov, rady vitamínov, éterických olejov a ďalších biologicky aktívnych látok.
Slovo mumio doslova znamená "ochraňuje telo pred chorobou" alebo "telo uchovávajúce". Náleziská mumia sa nachádzajú vysoko v horách Ázie, v ťažko dostupných miestach vo výškach min. 3000 m nad morom, na stenách a stropoch jaskýň alebo v trhlinách v podobe malých stalaktitov, ktoré svojim tvarom pripomínajú slzy (preto názov "Slzy hôr"). Tibeťania nazývajú Mumio "barak šun" (Brogshaun), v preklade horský olej, Indovia "Shilajit", a Arabský ekvivalent znie Chafiz-al-Adžsod alebo Arakul džibal - horský pot.
Čo nie je mumio?
Mumio nemá nikdy svetlú farbu - pokiaľ má mumio správnu čistotu, sú tablety vždy tmavé – v rôznych odtieňoch čiernej farby. Výnimkou je kombinácia múmia s inými zložkami (propolis, sladké drievko). Potom sú tablety svetlo-hnedé.
Mumio nie je nutné uzatvárať do liekových toboliek (často farebných alebo nepriehľadných) alebo ho dávať do fľaštičiek, ktoré majú zafarbené sklo či plast. Výsledkom správnej technológie očisťovania je tableta v priesvitnom pláte na vylúpnutie.
Mumio nie je tekutina - Mumio netreba stabilizovať, samo vydrží pri izbovej teplote minimálne tri roky pri nezmenených vlastnostiach.
Pokiaľ nie je možné presvedčiť sa o sfarbení, lesku a homogenite tabliet aspoň pohľadom, nemá zmysel za taký výrobok dávať peniaze.
Vedecký výskum mumia začal okolo roku 1950. Najďalej pokročila Čína, potom Spojené štáty americké, bývalý Sovietsky zväz, Irán a India. Je zaujímavé, že zatiaľ čo naši predkovia prijali existenciu a účinky mumia ako fakt a využívali jeho skvelé vlastnosti, súčasná veda sa trápi stále jedinou otázkou - ako mumio vzniká?
Podľa starej legendy z Kirgizstanu sa kedysi odohral nasledujúci príbeh:
Bohatý chán Faridun cestoval so svojou družinou rozsiahlymi horskými oblasťami, aby tam lovil chutnú ázijskú zver. Lovci prenasledovali jelenicu, ktorú poranili dvomi šípmi. Napriek zraneniam ju stratili z dosahu. Nadchádzajúca noc sťažovala stopovanie čím ďalej, tým viac a tak sa lovci rozhodli, že budú pokračovať v stopovaní až po východe slnka. Po niekoľkých dňoch stopovania vystúpila stopa do vyšších oblastí regiónu až do veľkej horskej jaskyne. Lovci teda zapálili fakle a pustili sa do hľadania. Po nejakej dobe našli zranené zviera, ktoré si otieralo rany o akýsi zvláštny hnedočierny kameň a občas ho aj olízalo. Lovci sa divili ako rýchlo sa jelenica uzdravila napriek ťažkým zraneniam od šípov. Vyslali posla k chánovi, aby mu ihneď povedal, čo sa odohralo. Chán prikázal, aby lovci chytili zviera živé a priniesli aj kúsok onoho "hnedočierneho kameňa". Lekári mocného chána potom preskúmali "mysteriózny kameň" a traduje sa, že ním dokázali vyliečiť veľa ochorení. Následne boli dôkladne preskúmané hory, kameň bol vyťažený a ukrytý v klenotnici. Starými obchodnými cestami pozdĺž legendárnej hodvábnej cesty sa mumio dostalo po čase do prednej Ázie a do Grécka, kde sa jeho účinkami dôkladne zaoberal Aristoteles a neskôr aj jeho žiak Alexander Veľký. Z tohoto obdobia existuje i písomný záznam o skúmaní úč